Pôvod Imela bieleho
Imelo sa používalo odpradávna aj v mytológii a pri rôznych rituáloch, pretože sa mu pripisovala zázračná moc. Táto viera v čarovnú moc imela na vianočnom stole pretrvala stáročia. Keltskí kňazi odsekávali na Nový rok zlatým kosákom vetvičky imela s prianím lásky a šťastia. Preto aj dnes imelo nájdeme počas vianočných sviatkov skoro v každej domácnosti. Symbolizuje túžbu po šťastí pre celú rodinu. Známy je aj tradičný bozk zamilovaných na vianoce pod vetvičkou imela aby ich láska a šťasti pretrvalo celý rok.
Vynikajúce liečivé účinky imela sú známe v celej histórii liečenia rastlinami.
Máloktorá rastlina je opradená toľkými poverami a mýtmi ako práve imelo. Používali ho už starokeltskí, grécki, ale aj stredovekí liečitelia. Ako liek sa zachovalo až po súčasnosť.
Názov imela pochádza z latinčiny - viscum znamená lep. Má drobné biele plody, ktoré sú na dotyk lepkavé. Aby sa na svojom hostiteľovi mohli usadiť, musia tam zostať dostatočne dlho a zapustiť zvláštne korene.
Ako rastlinný parazit sa priživuje na stromoch a berie im životodarnú miazgu. Aj keď ho v prírode nájdeme často, obvykle je vysoko a nedá sa dočiahnuť, preto sa zbiera na miestach ťažby zo spadnutých stromov.
Imelo biele je vždyzelený poloparazitický ker, rastúci na ihličnatých aj listnatých stromoch, okrem dubov.
Z konárov stromov vyrastá stonka (30-50 cm), ktorá sa typicky vidlicovito rozkonáruje. Konáriky sú uzlovité, krehké a zakončené dvoma listami. Každý rok vyrastá jeden článok a tvorí často veľmi košaté trsy.
Listy vyrastajú na koncoch konárikov, vždy dva proti sebe a sú sediace, podlhovasto vajcovité, kožovité, celistvookrajové , neopadavé, so žltozelenou čepeľou (poloparazit).
zdroj: zdravýsvet.sk